streda, 19 september 2012 22:00

Onkologické psychosomatické poruchy

Napísal(a) 
Ohodnotiť túto položku
(0 hlasov)

Vo svete aj u nás sa rozvíja nová medziodborová disciplína – psychoonkologia, ktorá je súčasťou psychosomatickej medicíny. V centre pozornosti sú biologické, psychologické a sociálne aspekty onemocnenia, čo smeruje k efektívnejšej a komplexnejšej terapeutickej intervencii vrátane psychoterapie, socioterapie a psychofarmakologie.

Psychosociálne rizikové a protektívne faktory v klinickej manifestácii nádorov

Psychosociálna záťaž môže hrať u predisponovaných jedincov významnú úlohu pri vzniku nádorov. Takéto situácie vyžadujú zvýšené úsilie jedinca vyrovnať sa s nimi a vedú často k negatívnym emóciám, k neurotickým a psychosomatickým reakciám, ktoré sú doprevádzané depresiou, syndrómom beznádeje alebo pocitom odovzdania sa. Tieto reakcie majú svoje psychofyziologické koreláty. Objavenie sa týchto rizikových faktorov v období troch rokov pred onkologickou diagnózou je všeobecne považované za charakteristiku pre dané ochorenie.

Rizikovvý vplyv ma ochorenie má aj depresívny typ osobnosti (D-personality). Je formovaná v detstve v charekteristickej rodine, ktorá je sociálne izolovaná, od dieťaťa vyžaduje, aby vykompenzovalo nedostatok jej sociálnej prestíže, neumožňuje dostatočne otvorene prejavovať vzájomnosť vzťahov a nedáva dostatok pozornosti k potrebám druhých. U takejto osobnosti potom nepriaznivé sociálne situácie uvádzajú do pohybu depresívny proces.

Na druhej strane niektoré faktory, napr. určitá štruktúra osobnosti, môžu byť protektívne. Charakterizuje ju „hardiness" (nezdolnosť). 

Emočné reakcie a psychopatologie u pacientov nemocných na rakovinu

Podľa názorov väčšiny psychoonkológov je psychopatológiu nemocných na nádory nutné odlišovať od emočných reakcií na chronické ochorenia. V porovnaní s ostatnými symptomatickými duševnými poruchami má psychopatológia onkologických pacientov svoje špecifiká. Najčastejší je syndróm depresívny, anxiózny, anxiózne-depresívny a syndróm demencie. Depresia má väčšinou nepsychotickú intenzitu.

Výskyt psychopatológie je v rôznych štúdiách uvádzaný v širokom rozmedzí od 2% do 47%. Výsledky o prevalencií samovražedného správania sú značne variabilné a ukazujú sa tu práve transkultúrne rozdiely.

Psychopatológia hodnotená pomocou dotazníka SCL-90 u 48 nemocných po mastektomii v severomoravskom kraji oscilovala v roku 1988 medzi 2-11% v jednotlivých dimenziách dotzníku (menovite somatizácia, depresia, zlosť - hostilita, poruchy spánku a príjmu potravy. Neboli zistené významné rozdiely medzi iniciálnymi a pokročilými štádiami ochorení.

Emočné reakcie onkologicky postihnutých sú dosť podobné reakciám osôb trpiacich inými závažnými ochoreniami. Väčšina onkologických pacientov používa mechanizmy potlačenia alebo popretia. Málo známou skutočnosťou však zostáva, že popretie reality je iba určitou epizódou v celkovej reakcii jedinca na zistenie alebo tušenie malignity. Podľa Kublerovej-Rossovej predstavuje táto reakcia sekvenciu niekoľko etáp: 1. šok nasledujúci po uvedomení si vážnej nemoci; 2. štádium popretia; 3. obdobie zlosti („Prečo to postihlo práve mňa?"); 4. štádium „smlouvání;" (jednanie) - („Ešte musím zaopatriť deti, uvidieť či uskutočniť to a to..."); 5. štádium depresie; 6. štádium akceptácie pravdy. Táto sekvencia prebieha vždy buď kompletne alebo inkompletne, a to nezávisle na zdelení diagnózy, lebo ju nemocný často správne, niekedy nesprávne tuší. Sekvencia môže prebiehať i opakovane, a to po zdelení diagnózy, resp. po zistení „pravdy." Pravda nie je len diagnóza. Lekár, aj keď prezradí diagnózu vhodným spôsobom, nemal by nikdy hovoriť v rovine „prognostickej pravdy," ktorá býva často beznádejná.

Po prebehnutí uvedených štádií si každý nemocný vypracováva osobnú stratégiu vyrovnávania sa s onemocnením a k tej by sa malo prihliadať i pri individuálnej psychoterapii.

Osobnostné charakteristiky onkologických pacientov

Väčšina autorov popisuje základné charakteristiky typu C (type C behavior, cancer personality, nádorová osobnosť): potlačenie alebo popretie depresie, zlosti a hostility, hyperadaptovanosť, nepresadzujúce sa správanie, pasivita, spolupráca, harmonizujúce správanie a iné. Aj rodinná dynamika budúcich onkologických pacientov má svoje špecifické charakteristiky, takéto rodiny pripomínajú „veľkú chladnú miestnosť" a môžu byť z časti vo vzťahu k formovaniu D-osobnosti.

Štúdie s použitím MMPI ukázali, že osobnostný profil nemocných s rýchlejšie rastúcimi nádormi bol charakterizovaný vysokým stupňom obrán, tendenciou zachovať konformitu pri hlbokých vnútorných konfliktoch, úzkosť a depresiu neodstraňovanú bežnými neurotickými mechanizmami a nedostatkom schopnosti znižovať úzkosť normálnymi korektívnymi spôsobmi.

Sociálne faktory v adaptácii na nádory predstavujú hlavne stratégie vyrovnávania sa s ochorením (copingové stratégie), kvalita života a sociálna opora. Veľmi pravdepodobne sú zapojené neuroiminitnými mechanizmami.

Je dôležité skúmať psychoonkologické hypotézy (napr. hypotézy o osobnostných profiloch a typoch správania nemocných na nádory, o vplyve psychosociálnych a biologických rizikových a protektívnych faktorov na vývoj rakoviny, o vzťahu psychosociálnej záťaži k neuroimunitným mechanizmom a iné), pretože ak by sa potvrdila ich platnosť, umožní sa aplikácia adekvátnych psychiatrických a psychologických intervencií v rámci komplexného liečenia nádorov a prispeje to rovnako k väčšej účinnosti preventívnych zásahov.

Čítať 2614 krát Naposledy zmenené piatok, 22 august 2014 09:38
Pre písanie komentárov sa prihláste

O nás

Vítame Vás na stránkach magazínu ludsketelo.sk na ktorých vás čaká mnoho zaujímavých v niektorých situáciách až neoceniteľných rád a informácií

Zaujimavosti

NOVINKY EMAILOM

Novinky prednostne priamo na Váš email