Jednou z hlavných charakteristík strategickej rodinnej terapie je, že je riadená terapeutom. Tým sa táto terapia odlišuje od mnohých iných typov liečby, pri ktorých nie sú klienti nikým riadení. Terapeutom riadená terapia znamená, že terapeut je zodpovedný za riadenie zmien v rámci rodiny alebo jednotlivca. Terapeut zistí konflikty a poskytuje riešenie pre tie konflikty. Strategický prístup berie terapiu ako určitý a presne naplánovaný rad postupných krokov na ceste od jedného typu organizácie k druhému dovtedy, kým sa nedosiahne optimálny stav.
Ďalším charakteristickým rysom strategickej rodinnej terapie, ktorou sa odlišuje od iných je to, že neobsahuje introspekciu v terapeutickom procese. Mnoho iných typov liečby sa ponára hlboko do myšlienok, pocitov a histórie osoby či rodiny v terapii. Strategické rodinné poradenstvo, sa však drží prítomných a bezprostredný problémov, nie so zameraním na základné príčiny problému.
Cieľom strategickej terapie je odstrániť také správanie, ktoré je príčinou vzniku problémov a konfliktov u jedinca, či rodiny. Strategická terapia využíva techniky akými sú prerámcovanie a paradoxná intervencia. Prerámcovanie je taká terapeutická technika, pri ktorej sa vnútorný model sveta a života v rodine postupne mení tak, že problematické správanie sa ocitne v inom rámci, to znamená, že problémy a konflikty sa nakoniec ocitnú v inej zostave pravidiel a hodnotiacich kritérií.
Paradoxná intervencia vyžaduje, aby bol daný problém jasne a viditeľne definovaný, pričom samotná zmena musí byť cieľom terapeutického vzťahu. Terapeut potom vypracuje plán, v ktorom sa spochybní perspektíva, akou bol problém na začiatku terapie vnímaný. Na základe tohoto plánu dáva terapeut tzv. paradoxnú inštrukciu, napr. určitý pokyn rodine, aby v takomto symptomatickom správaní naďalej pokračovala, čo v konečnom dôsledku vedie k náprave správania rodiny a riešeniu problémov.
Tento spôsob liečby je orientovaný na riešenie a môže byť rozdelený do piatich všeobecných etáp. Prvá fáza je identifikácia riešiteľnosti problému. Druhá fáza je stanovenie cieľov, nasleduje ďalšia fáza navrhovania intervencií na dosiahnutie stanovených cieľov. Štvrtá etapa preskúmava odpoveď na zavedenie intervencií, a konečne piata etapa zahŕňa preskúmanie celkového úspechu či neúspechu terapie.
