streda, 01 apríl 2015 07:16

Bezvedomie

Napísal(a) 
Ohodnotiť túto položku
(0 hlasov)

Bezvedomie je strata vedomia počas ktorej človek stráca kontakt s okolím, nereaguje na vonkajšie podnety a dochádza k nej z rôznych príčin, ktoré si často vyžadujú pomoc inej osoby.

     1.Charakteristika vedomia a bezvedomia

Vedomie je stav, v ktorom prebiehajú psychické funkcie, ktoré si jedinec uvedomuje a je schopný ich vzťahovať k svojmu “Ja“. Je to jednak uvedomovanie si seba samého, jednak bdelosť – stav schopnosť reagovať na podnety. Aj u zdravých ľudí môže však dochádzať k zmenám vedomia: v spánku, pri nadmernej únave, hypnóze a pod.

Bezvedomie je porucha (strata) vedomia, pri ktorej postihnutá osoba prestáva byť v kontakte s okolím. Môže byť čiastočnou alebo úplnou stratou schopnosti reagovať na vonkajšie podnety.

Strata vedomia – bezvedomie – je stav, ktorý svedčí o zlyhaní funkcie centrálnej nervovej sústavy.

Vzniká z viacerých príčin.

     2. Medzi najčastejšie príčiny patria:

  1. -poranenia mozgu: otras mozgu, pomliaždenie mozgu
  2. -poruchy krvného zásobenia mozgu: veľká krvná strata, náhla mozgová príhoda
  3. -akútne otravy: použitie uspávacích práškov, vdýchnutie niektorých plynov
  4. -ochorenia mozgu: epilepsia, zápaly
  5. -zlyhanie srdcovej činnosti: srdcový infarkt sprevádzaný zástavou obehu
  6. -poruchy celkovej látkovej premeny: cukrovka, zlyhanie pečene, zlyhanie obličiek
  7. -tepelné vplyvy: prehriatie, podchladenie

Riziká: bezvedomie je stav ohrozujúci život lebo spôsobuje poruchy dýchania, upchatie dýchacích ciest, poruchy funkcie všetkých dôležitých orgánov.

Rozpoznanie bezvedomia:

  1.     a) Bezvedomie môže predchádzať úraz hlavy a mozgu – pády, údery ( pred hodinami, dňami).
  2.   b) Človek bezvládne leží a nereaguje na oslovenie, dotyk či iný podnet. Postihnutý v hlbokom bezvedomí vôbec nereaguje, alebo reaguje len na bolestivé podnety ( napr. uštipnutie do ušnice ).
  3.     c) Neprirodzené sfarbenie kože a slizníc, nepravidelné a chrčivé dýchanie.

Zapamätaj si !!!

Niektorí postihnutí môžu mať kŕče, alebo môžu byť nepokojní i v hlbokom bezvedomí.

3. Druhy bezvedomia:

Kvantitatívne

  1. somnolencia: zvýšená spavosť, polospánok, postihnutý zaspáva v sede, reaguje na oslovenie, dotyk je orientovaný
  2. sopor: hlboký spánok, nereaguje na bežné podnety, reaguje na silnejší podnet, odpoveď je iba motorická (pohyb, žmurknutie)
  3. kóma: leží pasívne, nereaguje na bežné ani bolestivé podnety, dýcha spomalene

Kvalitatívne

  1. mdloba – synkopa – krátkodobá strata vedomia na základe hypoxie mozgu
  2. mrákotný stav – pri hypoglykémii, zachovaná je priestorová orientácia
  3. delírium: vzrušenie, halucinácie
  4. agónia: umieranie v bezvedomí, stav pred smrťou

       
         4.Prvá pomoc pri bezvedomí

Prvá pomoc je súbor jednoduchých a účelných opatrení, ktoré slúžia na bezprostrednú pomoc pri náhlom ohrození života alebo postihnutí zdravia, a ktoré môžu byť poskytnuté kdekoľvek a kedykoľvek aj bez špeciálnych pomôcok.

1. Kontrola životných funkcií

Životnými funkciami sú:

  1. -vedomie
  2. -dýchanie
  3. -obeh

Na vyšetrenie životných funkcií používame ľudské zmysly, zrak, sluch, hmat, na rozoznanie prítomnosti prchavej látky nám dobre poslúži čuch.

Použitím všetkých zmyslov súčasne dokážeme vyšetriť prítomnosť, resp. neprítomnosť životných funkcií v priebehu 10 sekúnd.

Táto skutočnosť je nesmierne dôležitá najmä v situáciach, ak je na mieste nehody viac zranených. Prvú pomoc poskytujeme neodkladne tým postihnutým, ktorým životné funkcie zlyhavajú, váhavý postoj záchrancu alebo prvotné ošetrovanie„ kričiacich postihnutých“ odsúdi ťažko ranených v priebehu 5 minút na smrteľné komplikácie, ktoré nedokáže zvrátiť ani profesionálna zdravotná pomoc a jej prístrojová technika.

Kontrola vedomia

Ak je na mieste nehody viac zranených, prvú pomoc začíname poskytovať najskôr tým, ktorí ju potrebujú okamžite.
Zranení, ktorí v šoku alebo zo strachu kričia a volajú o pomoc, nie sú spravidla tak postihnutí ako tí, čo už volať nemôžu – sú v bezvedomí alebo v ťažkom šoku.

Zraneného najskôr oslovíme, zatrasieme a vyvoláme bolestivý podnet, napr. uštipnutím na predlaktí a pod. Ak nereaguje ani na jeden podnet, je to známka bezvedomia.

Kontrola dýchania a krvného obehu

Súčasne so zisťovaním prítomnosti vedomia sledujeme známky prítomnosti alebo neprítomnosti dýchania vidíme a pod rukou cítime dvihavé pohyby hrudníka alebo brucha, počujeme a na líci cítime prúd vydychovaného vzduchu z nosa a úst postihnutého. Ak je postihnutý v bezvedomí a nemá prítomné známky dychovej aktivity, považujeme aj krvný obeh za neprítomný.

Neprítomnosť krvného obehu sa v súčasnosti vyšetruje iba sledovaním nepriamych známok - namodralá farba kože na okrajových častiach tela, postihnutý nereaguje kašľom, prehĺtaním, žmurkaním počas kontroly a čistenia ústnej dutiny. Vyšetrovanie obehu zisťovaním pulzu laik - záchranca nevykonáva!

2. Privolanie odbornej pomoci

Po zistení neprítomnosti životných funkcií (do 10 sekúnd) privoláme odbornú pomoc. Zdravotná záchranná služba má číslo 155, polícia 158 a hasiči 150.
Spoločný dispečing integrovaného záchranného systému má telefónne číslo 112.Privolanie zdravotnej záchrannej služby uprednostňujeme pri podozrení na srdcové zastavenie u dospelých a detí nad 8 rokov - najskôr volať ZZS a až potom poskytovať prvú pomoc. U detí mladších ako 8 rokov volať ZZS až po 1 minúte oživovania.

Telefonujúci musí operátorovi poskytnúť informácie:

  1. -miesto nehody (orientačné body okolia)
  2. -počet účastníkov nehody, aspoň približne
  3. -počet ťažko zranených alebo oživovaných osôb
  4. -kontaktné telefónne číslo v prípade prerušenia spojenia, resp. upresnenia informácií
  5. -telefonické spojenie ukončuje operátor (operátorka) ZZS, nikdy nie volajúci

Dôležité telefónne čísla

Na Slovensku môžeme telefonicky zavolať pomoc rôznymi spôsobmi. Volanie tiesňovej linky cez telefón, na kartu alebo cez mobilný telefón je bezplatné. S dispečerom hovoriť krátko a vyjadrovať sa presne. Zreteľne nahlásiť svoje meno a povedať, že ste v úlohe poskytovateľa prvej pomoci. Nadiktovať svoje telefónne číslo, presné určenie miesta nehody, druh a závažnosť situácie, počet zranených, pohlavie, približný vek osôb a prvotné zhodnotenie stavu. V tejto tabuľke sú uvedené všetky telefónne čísla záchranného systému.

112- Integrovaný záchranný systém
155- Rýchla zdravotnícka pomoc
150- Hasiči
158- Polícia
18 155- Letecká záchranná služba
18 300- Horská záchranná služba
0850 111 313- Linka záchrany - lekár, ktorý poskytne radu ako poskytnúť prvú pomoc
0800 500 500- Linka detskej istoty
0800 117 878- Linka detskej dôvery

3. Obnovenie dýchania a činnosti srdca

Príznaky :

  1. bezvedomie – nereaguje na vonkajšie podnety
  2. nedýcha - chýba vydychovaný prúd vzduch
  3. chýbajú dýchacie pohyby hrudníka
  4. namodralé zafarbenie slizníc a okrajových častí nosa, uší, prstov, pier

Laik – záchranca sa neorientuje podľa pulzu na krčnej tepne, ale vychádza z predpokladu, že zranený je bez dýchania. Najskôr sa obnoví krvný obeh a až potom dýchanie a nie naopak.

Zapamätajte si!

Ak postihnutý prestane dýchať, na záchranu jeho života zostáva len niekoľko minút, a ak nie je včas poskytnutá pomoc, zastaví sa činnosť srdca.

Postup pri obnove dýchania a činnosti srdca:

  1. -uložiť postihnutého na tvrdú a rovnú podložku
  2. -skontrolovať ústnu dutinu – odstrániť viditeľné prekážky
  3. -predsunúť dolnú čeľusť, zakloniť hlavu a zistiť, či dýcha
  4. -pocitom (sluchom, priložením líca)
  5. -pohľadom (dýchacie pohyby na hrudníku)
  6. -hmatom (na hrudníku)
  7. -upcháme nos ľavou rukou (prstami) a zároveň zakloníme jeho hlavu a dvoma prstami pravej ruky predsunieme dolnú čeľusť
  8. -zhlboka sa nadýchneme a vykonáme dva účinné vdychy cez ústa zraneného
  9. -po každom vdýchnutí uvoľníme nos a sledujeme hrudník – jeho výdych bude samovoľný

Z piatich pokusov o vdýchnutie musia byť aspoň dva účinné. V opačnom prípade môže byť v dýchacích cestách prekážka, príp. slabý záklon hlavy a umelé dýchanie je neúčinné.

Ak nezačne dýchať, resp. nejaví známky života, začíname nepriamu masáž srdca.
Hrudnú kosť si rozdelíme pomyselnými čiarami na 3 tretiny, na rozhraní dolnej a strednej tretiny tlačíme zápästnou časťou dlane (nie celou dlaňou) hrudník 15-krát smerom k chrbtici do hĺbky 5 až 7 centimetrov v rytme 100 úderov za minútu.
Pokračujeme v oživovaní v pomere 2x vdýchnuť - 15x stlačiť. Po 4 cykloch alebo po minúte oživovania skontrolujeme krvný obeh.

Umelé dýchanie je účinné, ak:

  1. 1. vzduch ľahko vniká do dýchacích ciest a do pľúc
  2. 2. hrudník sa dvíha a klesá
  3. 3. začína sa normalizovať farba postihnutého, stráca sa namodralá farba uší, pier, končekov prstov
  4. 4. postihnutý začína sám dýchať

U dojčiat a malých detí dávame umelé dýchanie rovnako ako u dospelých len s tým rozdielom, že:

  1. 1. umelé vdychy dávame cez nos a ústa postihnutého
  2. 2. čím je dieťa mladšie, tým vydychujeme menej vzduchu, ale častejšie (u dojčiat až 30 x za minútu a to len obsah svojej ústnej dutiny)
  3. 3. tlak na hrudník musí byť úmerný veku dieťaťa
  4. 4. u dojčiat stláčame hrudník dvoma prstami

Oživovanie nesmie byť prerušené na viac ako 10 sekúnd. Ak postihnutý začína sám dýchať, je obnovená činnosť srdca. Aj potom postihnutého stále sledujeme a kontrolujeme životné funkcie.

Ak laik odmieta dýchať z úst do úst, pokračuje v nepriamej masáži srdca.

Čítať 1216 krát
Pre písanie komentárov sa prihláste

O nás

Vítame Vás na stránkach magazínu ludsketelo.sk na ktorých vás čaká mnoho zaujímavých v niektorých situáciách až neoceniteľných rád a informácií

Zaujimavosti

NOVINKY EMAILOM

Novinky prednostne priamo na Váš email