piatok, 18 január 2013 10:59

Pozitívny a negatívny stres

Napísal(a) 
Ohodnotiť túto položku
(0 hlasov)

→ rozlišujeme 2 základné druhy stresu :

  eu-stres = pozitívny stres
  distres   = negatívny stres

→ Hans Seley (narodil sa v Komárne, študoval na Karlovej univerzite v Prahe, neskôr na nej učil v nemecky hovoriacej časti, v Taliansku, neskôr odišiel do Kanady) Počas svojho štúdia na Karlovej univerzite sa stretol s profesorom patofyziológie, ktorý nechal hladovať krysy. Po smrti, vážil každý jeden orgán na kryse. Zistil, že každý orgán bol ľahší, len jeden bol ťažší ( nie mozog), boli to nadobličky. Pravdepodobne na základe tohto stretnutia Seley v kanade rozpracoval svoju endokrinologickú teóriu stresu  aj hladovanie je stres.

Mechanizmy náhlych stresových reakcií
Už v roku 1929 američan W. Cannon (založil endokrinologický ústav) popísal komplexnú reakciu, ktorá v organizme vzniká po náhlom pôsobení silného stresu. Boli to rôzne vplyvy ohrozujúce vnútorné prostredie (zloženie krvi), stabilitu vnútorného prostredia. Cannon nazval túto reakciu (1.) poplachovou reakciou. Venoval jej a jej mechanizmom smerujúcim k stálosti vnútorného prostredia (homeostáze) veľa času.

V roku 1939 vhrnul všetky svoje poznatky v knihe : múdrosť tela. Podstata tejto múdrostí vyplýva z toho, že zmeny vonkajšieho a vnútorného prostredia vedú v tele ku zmenám, ktoré sú zo začiatku nenápadné a pomíňajú sa, ale môžu mať závažné dôsledky na neskoršie telesné pochody a stav duše. Jadrom tejto poplachovej reakcie sú nervové a hormonálne reakcie/mechanizmy, ktoré v tele navodzujú stav pohotovosti ako prípravu na boj alebo útek. Ide o fylogeneticky veľmi starú reakciu, ktorá umožnila prežiť pravekým i novodobým ľudom v tých najvyhrotenejších, stresových situáciách. Každý z nás pozná svoju reakciu (ak sa napr. v aute len len, že vyhne havárii), tento stav je daný tým, že sa podráždi sympatikus (časť NS) a súčasne sa zvýši sekrécia hormónov noradrenalínu a adrenalínu z drene nadobličiek. Dreň nadobličiek je súčasťou sympatikového nervového systému, preto hovoríme o tzv. systéme sympato-adrenálneho. Obe reakcie sympato-adrenálneho systému nastávajú spoločne, len nervová reakcie o niekoľko milisekúnd predchádza reakcii hormonálnej. 

→ v čom spočíva poplachová reakcia ako príprava na boj alebo útek ?
Z  pečene sa uvoľňuje krvný cukor, ktorý slúži ako palivo pre svalstvo, za rovnakým účelom sa vylučujú z krvných tkanív tukové zložky a súčasne sympatikovým nervovým pôsobením sa zvyšuje krvný tlak a stúpa rýchlosť krvného obehu, aby sa posilnila výživa pracujúcich tkanív. Ide o fylogeneticky veľmi starú reakciu. Spolu s tým sa vyplavuje antidiuretický hormón, ktorý pôsobením na ľadviny zadržuje v tele vodu, to umožňuje zvýšené odparovanie vody kožou a ochladzovanie tela pri strese, horúčave alebo pri silnej námahe. Antidiuretický hormón okrem toho, že zabraňuje vylučovaniu vody, svojim pôsobením na cievy sám o sebe zvyšuje krvný tlak. Vazopresín (iné pomenovanie antidiuretického hormónu) tým prispieva k fyzickej výkonnosti ( základ civilizačných chorôb).

Chronické stresové reakcie a adaptačný syndróm
Keď stresová situácia pôsobí dlho a stres je chronický, vstupujú do hry ďalšie nervové a hormonálne reakcie.

→ hormonálne reakcie :

Zo žľazovej časti hypofýzy, teda adenohypofýzy sa vyplaví stresový hormón adrenokortikotropín (ACTH). Ten do istej miery podnieti inú endokrinnú žľazu – kôru nadobličiek k sekrécii najvýznamnejšieho stresového hormónu – kortizol, ktorý slúži k dlhodobému uvoľňovaniu energetických zásob potrebných pre stresové reakcie a vyvolá zmeny v metabolizme živín, ktoré umožnia dlhodobý výdaj energie. (naproti tomu sú adrenalín a noradrenalín hormóny určené pre akútne riešenie stresovej situácie)
Chronické stresové reakcie sú ako v primitívnych, tak v civilizovaných spoločnostiach stále časté. Vyplavenie kortizolu z kôry nadobličiek podmienené hypofyzálnym ACTH je podmienkou prežitia stresu.

Ľudia, ktorí majú porušenú funkciu kôry nadobličiek alebo hypofýzy, nie sú schopní vyplaviť tieto stresové hormóny, a preto môžu zomrieť aj po neveľkom strese. (napr.: človeku vytrhli zub a zomrel) Títo ľudia musia byť liečení kortizolom, musia vedieť, že po mimoriadne stresovej situácii sa musí táto dávka kortizolu zvýšiť. Podobne je to aj u ľudí, ktorí prekonávajú zápalové alebo imunitné poruchy, tiež sú dlhodobo liečení kortizolom alebo jeho syntetickými derivátmi - dexametadon, pregmizol → vysoké dávky protizápalových liekov spätnou väzbou utlmia sekréciu ACTH a kortizolu. Hypofyzálna ACTH vzniká v hypofýze z veľkej východiskovej molekuly – prekurzoru zvaného proopio-melano-kortín (POMC). POMC sa štiepy na ACTH a na skupinu hormónov peptidovej povahy – endorfínov a enkefalínov = endogénne morfíny. Bolesť je v istom zmysle stres. Zbytok slova morfín nás upozorňuje na to, že ide o účinné látky používané na utlmenie bolesti. Derivát morfínu je heroín – jedna z najnebezpečnejších návykových látok. Vnútorným morfínom sa tiež hovorí opioidové peptidy.

Endorfíny tlmia bolesť, navodzujú ukľudnenie, pocit blaha a preto sa hovorí o tzv. stresovom znecitlivení = analgézia v silnom strese (človek prakticky necíti bolesť, v krvi má vysoké množstvo vlastných endogénnych opiátov). Vznik týchto endogénnych endorfínov, euforizujúcich látok, môžu pocítiť napríklad bežci na dlhé trate. A naopak, môžu pocítiť depresiu, ak nemôžu v daný deň svoju „dávku“ zabehnúť  usilovný beh na dlhé trate môže byť návykový . Tento fenomén je návyk na stres. (ako napríklad : hazardné hry, HIV rizikový sex, pyrománia, kleptománia, … )

Generálny Adaptačný syndróm (adaptation syndrome) GAS
Hans Seley vo svojich výskumoch zistil, že pri všetkých stresoch, vrátane chorôb, výrazne reaguje kôra nadobličiek. Nielen, že sa ich sekrécia zvyšuje, ale zväčšuje sa ich váha, stávajú sa hutnejšie, hypertrofujú. Seley považoval túto reakciu, ktorá nastáva všeobecne, za hlavnú príčinu ďalšej fázy, ktorá nastáva po poplachovej reakcii – je to (2.) fáza adaptácie.
Ďalej objavil, že pri dlhotrvajúcom strese sa obranná adaptačná reakcie vyčerpáva a zviera alebo človek zomiera – túto fázu nazval fáza vyčerpania.
Všetky tieto fázy – poplachovú reakciu, fázu adaptácie a fázu vyčerpania – vhrnul pod všeobecný pojem – generálny adaptačný syndróm (GAS).

→ proti tomuto syndrómu ihneď vznikli námietky :

1.  nie všetky časti GAS sú užitočné → napr.: vysoká hladina kortizolu
2.  bolo by biologicky nevýhodné, keby ľudia, či zvieratá reagovali na všetky typy stresu rovnako → napr.: na zimu, či teplo

Preto v roku 1995  ako prví v USA vedci v Zdravotnom ústave v Betteste dokázali, že na rôzne stresy vznikajú špecifické reakcie, ktorých zameranie je orientované na špecificky pôsobiaci stres. (Zdravotný ústav v Betteste je jedno z najluxusnejších zdravotníckych zariadení pri Harwardskej univerzite, pracuje tam 120 tisíc zdravotníckych odborníkov z celého sveta) Tento výskum sa po roku 2000 robí len na zvieratách. Priniesol celý rad výsledkov, ktoré je možné generalizovať na ľudský stres. Je takmer isté, že človek na rôzne typy stresu reaguje v oblasti hormonálnej, imunitnej, psychickej, neuronálnej – odpovede sú rôzne.

Dnes vieme celkom jednoznačne povedať, že stres je špecifickou  odpoveďou individuálnou pre každého jedinca. (na stres odpovedáme každý svojsky, osobitne) K tomuto záveru prispeli pozorovanie z oblasti stresu a genetiky.
(genóm je to, čo máme špecifické, jedinečné)

Reakcia na závažný stres a poruchy prispôsobenia
Pre tieto poruchy je typické, že nadväzujú na mimoriadne stresujúci životný zážitok, ktorý vyvolal akútnu stresovú reakciu alebo vznikajú v dobe mimoriadnej alebo veľmi významnej životnej zmeny, ktorá vedie k nepríjemným okolnostiam majúcim za následok poruchy prispôsobenia.
Poruchy tejto skupiny môžeme chápať ako maladaptívnu reakciu na ťažký alebo trvalý stres, pretože pri týchto poruchách dochádza k narušeniu mechanizmov úspešného sa vyrovnávania sa s pôsobiacim stresom.

Akútna reakcia na stres  F 43.00 → acute response to stress
- je prechodná porucha, ktorá vzniká u jedinca bez akejkoľvek zjavnej duševnej poruchy ako odpoveď na výnimočný duševný alebo fyzický stres, a ktorá odznieva v priebehu niekoľkých hodín alebo dní. Stresom môže byť veľmi závažný, výnimočný, traumatický zážitok, ktorý ohrozuje bezpečnosť alebo telesnú integritu jedinca.

Posttraumatická stresová porucha F 43.10 → post-traumatic stress disorder
Posttraumatická stresová porucha (ďalej už len PTSD) je považovaná za úzkostnú poruchu, ktorá sa rozvíja po ťažkej, emocionálnej, stresujúcej udalosti, ktorá svojou závažnosťou presahuje obvyklú ľudskú skúsenosť a býva traumatickou pre väčšinu ľudí (za takéto traumatické udalosti sa považujú najmä udalosti vojnové, preto sa PTSD pôvodne nazývala ako Vietnamský syndróm).
 

Čítať 2543 krát Naposledy zmenené streda, 13 august 2014 11:18
Pre písanie komentárov sa prihláste

O nás

Vítame Vás na stránkach magazínu ludsketelo.sk na ktorých vás čaká mnoho zaujímavých v niektorých situáciách až neoceniteľných rád a informácií

Zaujimavosti

NOVINKY EMAILOM

Novinky prednostne priamo na Váš email