V niektorých životných momentoch a ročných obdobiach má väčšina z nás zvýšený pocit smädu. Lenže niektorí ľudia ho môžu mať chronicky, čo môže poukazovať na vážnejší problém, ktorým môže byť diabetes insipidus. Viete, ako sa pozná?
Diabetes insipidus, alebo tiež úplavica močová či smädka, je zdravotný problém, ktorý (v porovnaní s normálom) mení spôsob, akým telo hospodári s vodou. Medzi jeho najvýraznejšie známky patrí polyúria, čo je termín, ktorý označuje zvýšenú produkciu moču v horizonte 24 hodín.
Aj keď je jedným slovom z názvu diabetes, v porovnaní s inými typmi cukrovky nie je tento problém medzi ľuďmi až tak dobre známy. Práve preto sa naň samostatne zameriame v našom dnešnom článku.
O diabetes insipidus
Už vieme, že ide o problém, ktorý ovplyvňuje hospodárenie tela s vodou. Pravdepodobným spúšťačom je nedostatok vazopresínu, ktorému sa hovorí antidiuretický hormón. (Diuretiká sa zvyčajne používajú na podporu močenia. Ak je niečo antidiuretické, potom to pomáha vodu v tele zadržiavať.) Vzhľadom na niektoré podobné príznaky sa môže diabetes insipidus zamieňať za diabetes mellitus. To je chyba, pretože DI nebýva prepojený s príznakmi, ktoré súvisia s hladinou krvného cukru. Technicky vzaté je teda hlavným pojítkom predovšetkým názov, ktorý súvisí s už spomínanou polyúriou.
Ako sa prejavuje?
Medzi hlavné príznaky tohto ochorenia patrí zvýšený pocit smädu, ktorý je sprevádzaný aj zvýšenou potrebou močiť.
Ďalej sa môže objaviť:
- Dehydratácia
- Nechuť do jedla
- Hnačka
- Zvracanie
- Strata hmotnosti
- Vylučovanie veľmi svetlého moču
Keď sa DI nerieši, môže dôjsť aj k rozvratu normálneho vnútorného prostredia, čo sa môže následne prejaviť podobnými príznakmi, aké má diabetes mellitus v prípade, že sa nelieči. Lenže v porovnaní s ním nebývajú v moči ketolátky s cukrom a neobjavuje sa ani hyperglykémia.
Pre predstavu, normálny človek za deň vyprodukuje zhruba 2,5 l moču. U človeka s diabetes insipidus však môže produkcia moču vyšplhať na množstvo 5-25 litrov za deň. Čo je mnohonásobne viac a môže to v tele napáchať množstvo vážnych škôd. Akútna potreba močiť sa môže v takom prípade objavovať každých 15-20 minút od poslednej návštevy toalety.
Pocit smädu navyše môže pretrvávať, nehľadiac na to, koľko tekutín v priebehu dňa vypijete. V krajných prípadoch môže DI vážne ovplyvniť kvalitu spánku aj kvalitu každodenného života. Prejaviť sa totiž môže napríklad únava a nepozornosť.
U detí sa DI môže prejavovať:
- Nadmerným plačom
- Podráždenosťou
- Spomaleným vývojom
- Vysokou telesnou teplotou
- Nevysvetliteľným úbytkom hmotnosti
Staršie deti tiež môžu trpieť nočným pomočovaním, stratou chuti do jedla či neustálou únavou .
Kto je ohrozený?
Vzhľadom na to, že DI nie je prenosná choroba, neexistuje u nej inkubačná doba. Je ale pravda, že aj tu existujú určité rizikové faktory, ktoré môžu tento stav vyvolať.
Niekedy je porucha, ktorá k DI vedie, vrodená. Geneticky sa v tele nemusí produkovať dostatok hormónu, ktorý kontroluje hospodárenie s vodou. Tiež ale môže ísť o následok výskytu nádoru (meningeom, adenóm…), autoimunitného postihnutia hypotalamu a pečene, ktoré produkujú hormóny, traumy hypotalamu alebo hypofýzy a mnohých ďalších problémov. K nim môže patriť napríklad aj zápal.
Ako sa to rieši?
Lekár môže trvať na odbere krvi, z ktorého môže vyčítať prvé dôležité informácie. Potom tiež môže dochádzať k doplňujúcim vyšetreniam, z ktorých sa môže poznať, ako telo pracuje s tekutinami.
Následne potom môže lekár na základe výsledkov predpísať lieky, ktoré môžu pocit smädu a nutkania odbiehať na malú upraviť.
Pokiaľ teda zaznamenáte niektoré z vyššie uvedených podozrivých javov, čo najskôr sa vydajte do ordinácie svojho ošetrujúceho lekára.
Poznáte niekoho, kto trpí DI?